23. To, že v sne povedali, aby bol stromu ponechaný peň s jeho koreňmi, znamená: Kráľovstvo bude ďalej pevné a zostane tvoje, až pochopíš, že vládcom sú nebesia.
24. Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha.
25. To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara.
26. Keď sa kráľ po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal na streche kráľovského paláca Babylonu,
27. hovoril: Či toto nie je veľký Babylon, ktorý som vybudoval vo svojej veľkej moci ako kráľovské sídlo slúžiace vznešenosti môjho majestátu?
28. Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď z neba zaznel hlas: Týka sa to teba, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti bolo odňaté!
29. Vyženú ťa spomedzi ľudí, budeš prebývať s poľnou zverou a budeš sa živiť trávou ako dobytok. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka a že ho dáva, komu len chce.
30. V tú chvíľu sa vyplnilo slovo na Nebúkadnecarovi. Bol vyhnaný spomedzi ľudí, kŕmil sa trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa, až pokiaľ nemal vlasy dlhé ako orlie perie a nechty ako vtáčie pazúry.