22. Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš prebývať s poľnou zverou. Budeš sa živiť trávou ako dobytok a bude ťa kropiť nebeská rosa. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka, a že ho dáva, komu len chce.
23. To, že v sne povedali, aby bol stromu ponechaný peň s jeho koreňmi, znamená: Kráľovstvo bude ďalej pevné a zostane tvoje, až pochopíš, že vládcom sú nebesia.
24. Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha.
25. To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara.
26. Keď sa kráľ po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal na streche kráľovského paláca Babylonu,
27. hovoril: Či toto nie je veľký Babylon, ktorý som vybudoval vo svojej veľkej moci ako kráľovské sídlo slúžiace vznešenosti môjho majestátu?
28. Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď z neba zaznel hlas: Týka sa to teba, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti bolo odňaté!
29. Vyženú ťa spomedzi ľudí, budeš prebývať s poľnou zverou a budeš sa živiť trávou ako dobytok. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka a že ho dáva, komu len chce.
30. V tú chvíľu sa vyplnilo slovo na Nebúkadnecarovi. Bol vyhnaný spomedzi ľudí, kŕmil sa trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa, až pokiaľ nemal vlasy dlhé ako orlie perie a nechty ako vtáčie pazúry.
31. Po uplynutí stanoveného času som ja, Nebúkadnecar, pozdvihol oči k nebu a môj rozum sa mi vrátil. Dobrorečil som Najvyššiemu, chválil som a oslavoval večne živého,lebo jeho vláda je večnou vládoua jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie.
32. Všetci, čo obývajú zem,sú pred ním považovaní za nič,on podľa svojej ľubovôlenakladá s vojskom nebies a obyvateľmi zeme.Nie je nik, kto by mu mohol v niečom zabrániťalebo mu povedať: Čo robíš?
33. Vtedy sa mi vrátil rozum a ku vznešenosti môjho kráľovstva sa mi vrátil skvejúci sa majestát. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, opäť ma dosadili do svojho kráľovstva a k mojej predchádzajúcej veľkosti sa mi pridalo ešte viac.
34. Teraz ja, Nebúkadnecar, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú správne, ktorého cesty sú spravodlivé a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche.