12. Nechajte však v zemi peň aj s jeho koreňmi,v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve.Nech ho kropí nebeská rosaa nech má so zverou podiel na zelenom poraste zeme.
13. Nech sa jeho ľudské srdce premení,nech dostane srdce zvieraciea nech nad ním ubehne sedem období.
14. Tento rozkaz je rozhodnutím strážcov,požiadavka je slovom svätých,takže živí môžu poznať,že Najvyšší panuje v kráľovstve človeka,že ho dáva, komu len chce,a môže nad ním ustanoviť aj najbiednejšieho z ľudí.
15. Tento sen som videl ja, Nebúkadnecar, a ty, Béltšaccar, daj mi vysvetlenie, pretože nijaký z mudrcov môjho kráľovstva nebol schopný vysvetliť mi jeho význam. Ty to však vieš, lebo v tebe je duch svätých bohov.
16. Nato Daniel, ktorého meno je Béltšaccar, ostal na chvíľu vystrašený, vlastné myšlienky ho vyľakali. Kráľ mu povedal: Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad! Béltšaccar odpovedal: Pán môj, nech sen ostane pre tvojich neprajníkov a jeho význam pre tvojich nepriateľov!
17. Ten strom, ktorý si videl, ktorý rástol a zmocnel, ktorého výška siahala po nebesá a bol viditeľný na celej zemi,
18. ktorého lístie bolo nádherné a mal hojnosť plodov, na ktorom bol pokrm pre všetkých, pod ktorým prebývala poľná zver a v ktorého konároch sídlili nebeské vtáky,
19. to si ty, kráľ. Ty si rástol a mohutnel, tvoja veľkosť vzrástla a dosiahla nebesá a tvoja moc končiny zeme.
20. Kráľ videl strážcu, svätého, zostupovať z nebies, ktorý hovoril: Vytnite strom a zničte ho. Peň s jeho koreňmi však nechajte v zemi v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve, nech ho kropí nebeská rosa a nech má podiel so zverou, až kým nad ním neuplynie sedem období.
21. Toto je výklad, kráľ, a je to aj rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa:
22. Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš prebývať s poľnou zverou. Budeš sa živiť trávou ako dobytok a bude ťa kropiť nebeská rosa. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka, a že ho dáva, komu len chce.