1. Kráľ Nebúkadnecar dal zhotoviť zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Dal ju postaviť na rovine Dúra v babylonskej provincii.
2. Kráľ Nebúkadnecar zvolal satrapov, predákov, veľmožov, členov rady, správcov pokladnice, sudcov, súdnych úradníkov a všetkých, čo majú moc v jednotlivých provinciách, aby prišli na slávnostné posvätenie sochy, ktorú dal postaviť.
3. Potom sa všetci satrapovia, predáci, veľmoži, členovia rady, správcovia pokladnice, sudcovia, súdni úradníci a všetci, čo majú moc v jednotlivých provinciách, zhromaždili na posviacku sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar. Zastali pred sochou, ktorú dal Nebúkadnecar postaviť.
4. Hlásateľ hlasno volal: Prikazuje sa vám, ľud rozličných národností a jazykov:
5. Vždy, keď začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padnete a budete sa klaňať podobe zlatej sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar.
6. Kto by však nepadol a neklaňal sa, v tú chvíľu ho hodia do pece rozpálenej ohňom.
7. Preto v okamihu, keď ľud všetkých národov začul zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, všetok ľud rôznych národností a jazykov sa klaňal podobe sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar.
8. Nato však prišli niektorí Chaldeji a ohovárali Židov.
9. Vraveli kráľovi Nebúkadnecarovi: Kráľ, ži naveky!
10. Ty, kráľ, vydal si nariadenie, aby každý, kto počuje zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padol a klaňal sa zlatej soche.
11. Kto by však nepadol a neklaňal sa, majú ho hodiť do ohňom rozpálenej pece.