20. a hovoril:Nech je požehnané Božie meno od vekov až na veky,lebo jeho je múdrosť aj sila.
21. On mení obdobia a časy,zosadzuje a ustanovuje kráľov,dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu,
22. on odhaľuje hlboké a skryté veci,vie, čo je v tme, a svetlo s ním prebýva.
23. Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu,že si mi dal múdrosť a odvahu,a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili,lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku.
24. Daniel teda išiel k Arjókovi, ktorého kráľ poveril vyhubením babylonských mudrcov, a povedal mu: Nevyhub babylonských mudrcov, zaveď ma pred kráľa a ja mu sen vyložím.
25. Nato Arjók urýchlene predviedol Daniela pred kráľa a povedal mu: Našiel som muža z judských zajatcov, ktorý by mohol kráľovi rozpovedať sen a jeho význam.
26. Kráľ povedal Danielovi, ktorého meno je Béltšaccar: Máš schopnosť vyrozprávať mi sen, ktorý som mal, a vysvetliť mi ho?
27. Daniel kráľovi odpovedal: Tajomstvo, ktoré kráľ žiada, nie sú schopní kráľovi vysvetliť mudrci, zaklínači, mágovia ani veštci.
28. Je však Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a oboznámi kráľa Nebúkadnecara s tým, čo príde v neskorších dňoch. Toto je tvoj sen a videnia, ktoré ti prebiehali hlavou na lôžku:
29. Kráľ, na lôžku ti prichádzali myšlienky o tom, čo sa má udiať neskôr. Ten, čo odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude.
30. Čo sa mňa týka, toto tajomstvo mi nebolo odhalené preto, že by moja múdrosť prevyšovala všetky živé tvory, ale aby bol kráľ oboznámený s významom sna a spoznal myšlienky srdca.
31. Ty, kráľ, videl si akúsi mohutnú sochu. Tá socha bola veľká a jej lesk bol veľmi silný; stála pred tebou a jej výzor naháňal strach.
32. Jej hlava bola z rýdzeho zlata, prsia a ramená zo striebra, brucho a bedrá z bronzu.
33. Jej nohy boli zo železa a chodidlá čiastočne zo železa a čiastočne z hliny.
34. Díval si sa, až sa bez zásahu rúk odštiepil kameň a zasiahol chodidlá sochy, čo boli zo železa a z hliny, a rozdrvil ich.
35. Potom sa železo, hlina, bronz, striebro a zlato naraz rozpadli a boli ako plevy z letnej holohumnice; zdvihol ich vietor a nikde sa už nenašli. Z kameňa, čo zasiahol sochu, stal sa veľký vrch a zaplnil celú zem.