13. Nato vydali nariadenie pozabíjať mudrcov a hľadali aj Daniela a jeho druhov, aby ich zabili.
14. Daniel však rozumne poradil veliteľovi kráľovej telesnej stráže Arjókovi, ktorý sa chystal pozabíjať babylonských mudrcov.
15. Opýtal sa kráľovského zmocnenca Arjóka: Prečo je nariadenie kráľa také naliehavé? Nato Arjók na všetko Daniela upozornil
16. a Daniel si vyžiadal od kráľa čas, aby mu mohol podať výklad.
17. Daniel odišiel do svojho domu a so všetkým oboznámil svojich druhov Chananju, Míšaela a Azarju,
18. nech pre toto tajomstvo vyprosia milosrdenstvo od Boha nebies, aby nevyhubili ich ani ostatných mudrcov Babylonu.
19. Potom sa Danielovi v nočnom videní odhalilo tajomstvo. Daniel dobrorečil Bohu nebies
20. a hovoril:Nech je požehnané Božie meno od vekov až na veky,lebo jeho je múdrosť aj sila.
21. On mení obdobia a časy,zosadzuje a ustanovuje kráľov,dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu,
22. on odhaľuje hlboké a skryté veci,vie, čo je v tme, a svetlo s ním prebýva.
23. Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu,že si mi dal múdrosť a odvahu,a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili,lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku.
24. Daniel teda išiel k Arjókovi, ktorého kráľ poveril vyhubením babylonských mudrcov, a povedal mu: Nevyhub babylonských mudrcov, zaveď ma pred kráľa a ja mu sen vyložím.