7. Hospodin prisahal na Jákobovu pýchu:Ani na jeden z vašich činov nezabudnem!
8. Či sa nemusí preto i zem zachvieťa smútiť každý jej obyvateľ,zdvihnúť sa celá ako Níla zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta?
9. V ten deň sa stane— znie výrok Pána, Hospodina —že dám zapadnúť slnku na poludniea zahalím temnotou zem za jasného dňa.
10. Na smútok premením vaše slávnostia na žalospevy všetky vaše piesne;vrecovinou pokryjem všetky bedráa každú hlavu plešinou;a urobím to ako smútok za jedináčkoma koniec toho ako trpký deň.
11. Hľa, prichádzajú dni— znie výrok Pána, Hospodina —,keď pošlem na zem hlad.Nie hlad po chlebe ani smäd po vode,ale po počúvaní Hospodinových slov.