1. Zatrúbil piaty anjel: videl som padajúcu hviezdu z neba na zem. Dostala kľúč od studne, ktorá vedie k priepasti.
2. Otvorila studňu priepasti a zo studne vystúpil taký dym akoby z veľkej pece. Od dymu zo studne sa zatmelo slnko aj vzduch.
3. Z dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny.
4. Dostali rozkaz, aby neškodili tráve na zemi, ani nijakej zeleni, ani nijakému stromu, len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božiu pečať.
5. Dostali však príkaz, aby ich nezabíjali, ale aby ich päťmesiacov trápili. Ich trápenie bolo ako trápenie človeka uštipnutého škorpiónom.
6. V tých dňoch budú ľudia hľadať smrť, ale ju nenájdu. Budú si túžobne žiadať umrieť, ale smrť od nich utečie.
7. Kobylky sa podobali koňom pripraveným do boja. Na hlavách mali akoby zlaté vence a ich tváre boli ako tváre ľudí.
8. Vlasy mali podobné ženským vlasom a ich zuby boli sťa zuby levov.
9. Mali akoby železné panciere a zvuk ich krídel bol ako hrmot mnohých konských vozov rútiacich sa do boja.
10. Chvosty mali ako škorpióny a v nich žihadlá, aby nimi päť mesiacov škodili ľuďom.
11. Nad sebou mali kráľa, anjela priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abaddon a po grécky Apollyón.
12. Prvé beda prešlo. Hľa, po ňom prichádzajú ešte dve ďalšie!
13. Zatrúbil šiesty anjel: zo štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom, som počul hlas, ktorý
14. hovoril šiestemu anjelovi, čo mal trúbu: Rozviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat!
15. Tu boli rozviazaní štyria anjeli, pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pozabíjali tretinu ľudí.
16. A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíc myriád. Počul som ich počet.
17. Vo videní som videl kone a jazdcov na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírovožlté panciere, hlavy koní boli sťa hlavy levov a z ich tlám vystupoval oheň, dym a síra.
18. Týmito tromi pohromami, ohňom, dymom a sírou, ktoré vystupovali z ich tlám, bola pozabíjaná tretina ľudí.
19. Moc koní je totiž v ich papuliach a chvostoch, lebo ich chvosty sú podobné hadom a hlavy tých hadov zraňujú.
20. No ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto pohromy, sa nekajali z výtvorov svojich rúk a neprestali sa klaňať zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť.
21. A nekajali sa ani za svoje vraždy, ani za čarovanie, ani za smilstvo, ani za krádeže.