18. Prichádzali mnohí z tých, čo uverili, vyznávali a priznávali sa k svojim skutkom.
19. Ba viacerí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich pálili. Keď zrátali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných.
20. Takto Pánovou mocou slovo rástlo a mocnelo.
21. Po týchto udalostiach si Pavol zaumienil, že prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal si: Pobudnem tam a potom sa musím pozrieť aj do Ríma.
22. Do Macedónska poslal dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, no sám ostal istý čas v Ázii.
23. V tom čase vznikla nemalá vzbura pre toto učenie.
24. Istý zlatník menom Demeter vyrábal strieborné Artemidine chrámiky a tým umožňoval remeselníkom nemalý zárobok.
25. Raz týchto remeselníkov a robotníkov, ktorí pri tom pracovali, zhromaždil a povedal im: Muži, vidíte, že svoj blahobyt máme z tohto remesla,
26. a vidíte a počujete aj to, že tento Pavol presvedčil a zviedol veľmi mnohých nielen v Efeze, ale takmer po celej Ázii. Hovorí, že bohovia urobení ľudskými rukami nie sú bohmi.
27. Takto nám hrozí nebezpečenstvo, že naše remeslo stratí vážnosť, že si nebudú vážiť ani chrám veľkej bohyne Artemidy a začne sa rúcať veleba tej, ktorú uctieva celá Ázia i celý svet.
28. Keď to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: Veľká je efezská Artemis!
29. V celom meste zavládol zmätok, všetci sa hrnuli do divadla a strhli so sebou aj Pavlových spoločníkov Macedónčanov Gája a Aristarcha.
30. Pavol chcel ísť medzi ľudí, ale učeníci mu to nedovolili.
31. Aj niektorí aziarchovia, ktorí boli jeho priateľmi, mu poslali odkaz s prosbou, aby nešiel do divadla.
32. Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení panoval dokonalý zmätok a viacerí ani nevedeli, prečo sa tam zišli.
33. Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si pokynom ruky vyžiadal ticho a chcel ľudu povedať obrannú reč.
34. No keď zistili, že je to Žid, všetci jednohlasne asi dve hodiny kričali: Veľká je efezská Artemis!