14. Čo teda povieme? Či nie je u Boha nespravodlivosť? Určite nie.
15. Lebo Mojžišovi hovorí: Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.
16. A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.
17. Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi.
18. A tak sa teda zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.
19. Povieš mi azda: Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?
20. Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil?
21. Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný?
22. A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu,
23. aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu —