12. Tak teda, bratia, sme dlžní, ale nie sami sebe, aby sme museli žiť podľa tela,
13. lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.
14. Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia.
15. Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče.
16. Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.
17. Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.
18. Usudzujem totiž, že utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť.
19. Lebo stvorenstvo túžobne očakáva zjavenie Božích synov.
20. Stvorenstvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti dobrovoľne, ale skrze toho, ktorý ho podrobil. Trvá však nádej,