12. A tak zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré.
13. Stalo sa mi to dobré azda príčinou smrti? Určite nie. Ale aby sa hriech ukázal ako hriech, skrze to dobré mi spôsobil smrť, aby tak skrze prikázanie ukázal hriech celú svoju hĺbku hriešnosti.
14. Vieme totiž, že zákon je duchovný. Ale ja som telesný, predaný do otroctva hriechu.
15. Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím.
16. Ak však robím to, čo nechcem, súhlasím s tým, že zákon je dobrý.
17. Potom to však nekonám ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.
18. Viem totiž, že vo mne, teda v mojom tele, neprebýva dobro. Mám vôľu robiť dobro, ale nemám schopnosť uskutočniť ho.
19. Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem.
20. Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.
21. Objavujem teda taký zákon, že ak chcem robiť dobro, mám v dosahu len zlo.
22. Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom,
23. ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.
24. Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?
25. Jedine Bohu nech je vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. A tak teda ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.