1. Čo teda povieme? Máme zotrvať v hriechu, aby sa rozmnožila milosť?
2. Určite nie! Mohli by sme my, ktorí sme zomreli hriechu, v ňom ešte žiť?
3. Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Krista Ježiša, boli sme pokrstení v jeho smrť?
4. Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti, aby sme tak, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus, aj my vstúpili na cestu nového života.
5. Ak sme sa s ním stali podobní v jeho smrti, budeme mu podobní aj vzkriesením.
6. Veď vieme, že náš starý človek bol spolu s ním ukrižovaný, aby bolo zneškodnené telo hriechu, aby sme už viac neboli otrokmi hriechu.
7. Lebo kto zomrel, stal sa slobodným od hriechu.
8. Veríme, že ak sme zomreli s Kristom, spolu s ním budeme aj žiť.
9. Veď vieme, že Kristus, vzkriesený z mŕtvych, už viac nezomiera, smrť už viac nad ním nepanuje.
10. Totiž smrťou, ktorou zomrel, zomrel pre hriech raz navždy, ale život, ktorý žije, žije Bohu.
11. Tak aj vy usudzujte, že ste mŕtvi hriechu, ale žijete Bohu v Ježišovi Kristovi.
12. Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele. Neposlúchajte jeho žiadosti
13. a neposkytujte hriechu svoje údy ako nástroje nespravodlivosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy poskytujte Bohu ako nástroje spravodlivosti.
14. Lebo hriech nebude panovať nad vami, veď nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.
15. Čo teda? Máme azda hrešiť, pretože nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Určite nie!