2. Ak totiž Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom.
3. Lebo čo hovorí Písmo? Abrahám však uveril Bohu a započítalo sa mu to za spravodlivosť.
4. Tomu, kto pracuje, mzda sa nezaratúva z milosti, ale z povinnosti.
5. Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť.
6. Tak aj Dávid vyhlasuje za blahoslaveného človeka, ktorému Boh započítava spravodlivosť bez skutkov:
7. Blahoslavení, ktorým boli odpustené neprávosti a ktorých hriechy sú prikryté.
8. Blahoslavený človek, ktorému Pán nezaráta hriech.
9. Platí toto blahoslavenstvo len o obrezaných, alebo aj o neobrezaných? Veď hovoríme: Abrahámovi bola zarátaná viera za spravodlivosť.
10. Ako mu teda bola zarátaná? Keď bol obrezaný, alebo keď bol neobrezaný? Nie keď bol obrezaný, ale keď bol neobrezaný.
11. A znamenie obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný. Tak sa stal otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby aj im bola zarátaná spravodlivosť,
12. a otcom obrezaných, ktorí sú nielen obrezaní, ale aj kráčajú v stopách viery, ktorú náš otec Abrahám mal ešte ako neobrezaný.
13. Veď prisľúbenie, že bude dedičom sveta, nedostal Abrahám a jeho potomstvo skrze zákon, ale na základe spravodlivosti z viery.
14. Lebo ak sú dedičmi tí, čo majú zákon, viera je vyprázdnená a prisľúbenie zmarené.
15. Zákon totiž spôsobuje hnev. Kde však nie je zákon, tam nie je ani priestupok.