1. Čo teda povieme o Abrahámovi, našom praotcovi podľa tela? Čo dosiahol?
2. Ak totiž Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom.
3. Lebo čo hovorí Písmo? Abrahám však uveril Bohu a započítalo sa mu to za spravodlivosť.
4. Tomu, kto pracuje, mzda sa nezaratúva z milosti, ale z povinnosti.
5. Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť.
6. Tak aj Dávid vyhlasuje za blahoslaveného človeka, ktorému Boh započítava spravodlivosť bez skutkov:
7. Blahoslavení, ktorým boli odpustené neprávosti a ktorých hriechy sú prikryté.
8. Blahoslavený človek, ktorému Pán nezaráta hriech.
9. Platí toto blahoslavenstvo len o obrezaných, alebo aj o neobrezaných? Veď hovoríme: Abrahámovi bola zarátaná viera za spravodlivosť.
10. Ako mu teda bola zarátaná? Keď bol obrezaný, alebo keď bol neobrezaný? Nie keď bol obrezaný, ale keď bol neobrezaný.
11. A znamenie obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný. Tak sa stal otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby aj im bola zarátaná spravodlivosť,
12. a otcom obrezaných, ktorí sú nielen obrezaní, ale aj kráčajú v stopách viery, ktorú náš otec Abrahám mal ešte ako neobrezaný.
13. Veď prisľúbenie, že bude dedičom sveta, nedostal Abrahám a jeho potomstvo skrze zákon, ale na základe spravodlivosti z viery.
14. Lebo ak sú dedičmi tí, čo majú zákon, viera je vyprázdnená a prisľúbenie zmarené.
15. Zákon totiž spôsobuje hnev. Kde však nie je zákon, tam nie je ani priestupok.