1. Preto, človek, nech si ktokoľvek, keď súdiš, nemáš ospravedlnenie. Lebo v čom súdiš iného, v tom odsudzuješ samého seba, veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté.
2. Vieme však, že Boží súd je podľa pravdy proti tým, čo robia takéto veci.
3. Človek, ty, čo súdiš tých, čo páchajú takéto veci, a sám robíš to isté, myslíš si vari, že ty unikneš pred Božím súdom?
4. Alebo opovrhuješ bohatstvom jeho dobroty, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia dobrota ťa vedie k pokániu?
5. V zatvrdnutosti svojho nekajúceho srdca si zhromažďuješ hnev na deň hnevu a zjavenia Božieho spravodlivého súdu.
6. Boh odplatí každému podľa jeho skutkov:
7. Večným životom tým, ktorí sa vytrvalosťou v dobrom konaní usilujú o slávu, česť a nepominuteľnosť,
8. ale hnevom a rozhorčením tým, ktorí zo sebectva neposlúchajú pravdu a oddávajú sa neprávosti.
9. Súženie a úzkosť doľahne na každú dušu človeka, ktorý koná zlo — najprv Žida, ale aj Gréka,
10. no sláva, česť a pokoj sa dostane každému, kto koná dobro — najprv Židovi, ale aj Grékovi;
11. lebo Boh neuprednostňuje nikoho.
12. Všetci, ktorí zhrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a všetci, ktorí zhrešili pod zákonom, zákonom budú súdení.
13. Lebo pred Bohom nie sú spravodliví poslucháči zákona, ale ospravedlnení budú tí, čo plnia zákon.