1. My silní sme povinní znášať slabosti slabých, a nie páčiť sa sebe samým.
2. Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a na budovanie.
3. Lebo ani Kristus nehľadal, čo by sa páčilo jemu samému, ale ako je napísané: Na mňa padlo hanobenie tých, ktorí hanobia teba.
4. Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej.
5. Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša,
6. aby ste jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.
7. Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu.
8. Hovorím totiž, že Kristus sa pre Božiu pravdu stal služobníkom obrezaných, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom
9. a aby pohania za milosrdenstvo oslavovali Boha, ako je napísané: Preto ťa budem chváliť medzi pohanmi, ospevovať budem tvoje meno.
10. A opäť hovorí: Pohania, radujte sa s jeho ľudom!
11. A opäť: Chváľte Pána všetky pohanské národy a oslavujte ho všetci ľudia!
12. A inde zasa Izaiáš hovorí: Bude výhonok z koreňa Izaja a v toho, ktorý povstane vládnuť nad pohanmi, budú dúfať pohania.