3. Kto však prorokuje, hovorí ľuďom a tak buduje, povzbudzuje a potešuje.
4. Kto hovorí jazykmi, buduje seba, ale ten, kto prorokuje, buduje cirkev.
5. Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo väčší je ten, čo prorokuje, než ten, čo hovorí jazykmi — iba ak by to aj vykladal, aby sa budovala cirkev.
6. Veď čo by som vám osožil, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ale nehovoril by som vám slovami zjavenia ani poznania, ani proroctvom, ani učením?
7. Podobne ako neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či už flauta alebo citara: keby nevydávali rozdielne zvuky, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare?
8. Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude chystať do boja?
9. Tak aj vy, ak nevydávate jazykom zrozumiteľné slová, ako možno poznať, čo hovoríte? Veď budete hovoriť do vetra.
10. Vo svete je predsa toľko rozličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov.
11. Ak však nepoznám zmysel reči, pre toho, kto hovorí, budem cudzincom, a ten, čo hovorí, bude cudzincom pre mňa.
12. Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa oplývať tým, čo slúži na budovanie cirkvi.
13. Preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vykladal.
14. Lebo ak sa modlím jazykmi, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia.
15. Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať chválospevy duchom, ale budem spievať aj mysľou.