37. Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť.
38. Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bedlite so mnou.
39. Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.
40. Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: To ste nemohli ani hodinu so mnou bedliť?
41. Bedlite a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.
42. Odišiel druhý raz a modlil sa: Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!
43. Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali od únavy.
44. A tak ich nechal, znova odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami.
45. Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov.
46. Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca.
47. Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu.
48. Jeho zradca im dal znamenie: Koho pobozkám, to je on. Toho chyťte!
49. Hneď nato pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Rabbi! A pobozkal ho.
50. Ježiš mu povedal: Priateľ môj, načo si prišiel? Tu pristúpili, položili na Ježiša ruky a zmocnili sa ho.
51. A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.