5. Pozvaní však na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom.
6. Ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a zabili.
7. Tu sa kráľ rozhneval, poslal svoje vojská, zničil vrahov a ich mesto vypálil.
8. Potom povedal svojim sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní.
9. Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, pozvite ho na svadbu.
10. Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi.
11. Keď kráľ vošiel pozrieť na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha.
12. Povedal mu: Priateľ môj, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho? On onemel.
13. Vtedy kráľ povedal sluhom: Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.
14. Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.
15. Vtedy farizeji odišli a dohodli sa, ako ho podchytia v reči.
16. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka.