25. No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: Pane, pomôž mi!
26. On jej však povedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.
27. No ona povedala: Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia odrobinami, ktoré padajú zo stola ich pánov.
28. Vtedy jej Ježiš povedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš! A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.
29. Keď Ježiš odtiaľ odišiel, prišiel ku Galilejskému moru. Vystúpil na vrch a tam si sadol.
30. Prišli k nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnoho iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval.
31. Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela.
32. Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: Ľúto mi je tohto zástupu. Už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Hladných ich nechcem poslať domov, aby nepoomdlievali po ceste.
33. Učeníci mu odpovedali: Kde vziať tu na pustatine toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký zástup?
34. Ježiš sa spýtal: Koľko chlebov máte? Odpovedali: Sedem a niekoľko rybičiek.
35. Nato rozkázal zástupom posadať si na zem.
36. Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.
37. Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte plných sedem košov zvyškov.