10. Učeníci pristúpili k Ježišovi a opýtali sa ho: Prečo im hovoríš v podobenstvách?
11. On odpovedal: Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané.
12. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má.
13. V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú a ani nechápu.
14. Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: Budete počúvať a počúvať, ale nebudete rozumieť, budete hľadieť a hľadieť, ale nebudete vidieť.
15. Tomuto ľudu otupelo srdce: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom neporozumeli a neobrátili sa — aby som ich neuzdravil.
16. Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú.
17. Amen, hovorím vám, že mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy počujete, a nepočuli.
18. Vy teda počúvajte podobenstvo o rozsievačovi:
19. Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na kraj cesty.
20. Na skalnatú pôdu bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma,
21. no nemá koreň, a tak je len chvíľkový. Keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadne.