6. Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali:
7. Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh.
8. Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a spýtal sa: Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri?
9. Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy — alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď!
10. Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému:
11. Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!
12. On vstal, vzal si lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: Čosi také sme ešte nikdy nevideli.
13. Opäť vyšiel k moru. Prichádzali k nemu celé zástupy a on ich učil.
14. Cestou zbadal Alfejovho syna Léviho, ktorý pracoval na mýtnici. Povedal mu: Nasleduj ma! On vstal a nasledoval ho.
15. Keď bol potom Ježiš na hostine v jeho dome, stolovali s ním a jeho učeníkmi mnohí mýtnici a hriešnici, lebo bolo mnoho tých, čo ho nasledovali.
16. Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi, vyčítali jeho učeníkom: Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?
17. Keď to Ježiš začul, povedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.
18. Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Niektorí prichádzali za ním s otázkou: Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?
19. Ježiš im povedal: Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi, nemôžu sa postiť.
20. Príde však čas, keď im vezmú ženícha a vtedy, v ten deň, sa budú postiť.
21. Nikto predsa neprišíva záplatu z ešte nepratej látky na staré šaty, lebo nový prišitý kus sa od starého odtrhne a diera sa zväčší.