37. Na druhý deň zostúpili z vrchu. V ústrety mu prišlo množstvo ľudí.
38. Tu akýsi muž zo zástupu vykríkol: Učiteľ, prosím ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa!
39. Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z ničoho nič vykrikuje, lomcuje ním, až sa mu pení z úst; takto ho trýzni a len ťažko ho opúšťa.
40. Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.
41. Ježiš povedal: Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď sem svojho syna!
42. Ako chlapec prichádzal, zlý duch ho zvalil a lomcoval ním. Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi.
43. Všetci žasli nad veľkou Božou mocou.Keď sa všetci čudovali, čo všetko robil, povedal svojim učeníkom:
44. Počúvajte a dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.
45. Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať.
46. Padla medzi nimi otázka, kto z nich je najväčší.
47. Ale Ježiš poznal ich zmýšľanie. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba
48. a povedal: Kto prijme v mojom mene toto dieťa, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.
49. Vtedy Ján povedal: Učiteľ, videli sme, ako ktosi v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu v tom, pretože nepatrí medzi nás.
50. Nebráňte mu — odpovedal Ježiš —, lebo kto nie je proti vám, je za vás!
51. Keď sa napĺňali dni, keď mal byť povýšený, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema.
52. Poslal pred sebou poslov, aby mu pripravili nocľah. Prišli do samaritánskej dediny,
53. tam ho však neprijali, lebo jeho cieľom bol Jeruzalem.
54. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?
55. On sa obrátil k nim a pokarhal ich.
56. A odišli do inej dediny.