20. Keď videl ich vieru, povedal: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.
21. Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?
22. Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: Ako to zmýšľate vo svojich srdciach?
23. Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy alebo povedať: Vstaň a choď!?
24. Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy — povedal ochrnutému: Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!
25. A ten sa pred nimi postavil na nohy, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov.
26. Všetkých sa zmocnil úžas a oslavovali Boha. A naplnení bázňou si hovorili: Dnes sme videli naozaj zázračné veci.
27. Po týchto udalostiach vyšiel von a uzrel na mýtnici sedieť mýtnika menom Lévi a povedal mu: Poď za mnou!
28. Lévi tam nechal všetko, vstal a šiel za ním.
29. Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali.
30. Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?
31. Ježiš im povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
32. Neprišiel som pozývať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.
33. Povedali mu: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov; ale tí tvoji jedia a pijú.
34. Ježiš im odpovedal: Nemôžete žiadať, aby sa svadobní hostia postili, kým je ženích s nimi.