14. Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš, na svedectvo pre nich!
15. Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov.
16. On sa však utiahol do samoty a tam sa modlil.
17. Istého dňa, keď Ježiš učil, sedeli okolo neho farizeji a zákonníci, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval.
18. Vtom muži prinášali na nosidlách ochrnutého, a pokúšali sa ho vniesť a položiť pred neho.
19. Keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili priamo pred Ježiša.
20. Keď videl ich vieru, povedal: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.
21. Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?
22. Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: Ako to zmýšľate vo svojich srdciach?
23. Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy alebo povedať: Vstaň a choď!?
24. Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy — povedal ochrnutému: Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!
25. A ten sa pred nimi postavil na nohy, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov.