36. Ako šiel, na cestu prestierali svoje plášte.
37. Keď sa približoval k úpätiu Olivového vrchu, začal celý zástup učeníkov silným hlasom radostne chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli.
38. Volali: Požehnaný, ktorý prichádzaako kráľ v mene Pánovom!Pokoj na nebia sláva na výsostiach!
39. Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!
40. On však odpovedal: Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.
41. Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním
42. a povedal: Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami.
43. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán.
44. Zrovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe, a nenechajú ti kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.
45. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov
46. a povedal im: Je napísané: Môj dom bude domom modlitby.A vy ste z neho urobili pelech lotrov.
47. A deň čo deň učil v chráme. No veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa ho usilovali zahubiť.
48. Nevedeli však, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom lipol a počúval ho.