13. Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu.
14. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
15. Prinášali mu aj batoľatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im.
16. Ale Ježiš ich privolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
17. Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo tak ako dieťa, nevojde doň.
18. Istý popredný muž sa ho opýtal: Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?
19. Ježiš mu odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh.
20. Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepovieš krivé svedectvo! Cti si svojho otca a svoju matku!
21. On však povedal: Toto všetko som zachovával od mladosti.
22. Keď to Ježiš počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach. Potom príď a nasleduj ma!
23. Keď to počul, veľmi sa zarmútil, lebo bol nesmierne bohatý.
24. Keď Ježiš videl, že zosmutnel, povedal: Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!
25. Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.
26. A tí, čo to počuli, povedali: Kto teda môže byť spasený?
27. On im odpovedal: Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.