6. Aj jazyk je oheň, svet neprávosti. Medzi našimi údmi je zasadený ako ten, čo poškvrňuje celé telo a ničí celý náš život, sám podpaľovaný peklom.
7. Všetky druhy divej zveri, aj vtákov, plazov a morských tvorov môže skrotiť človek a aj skrotil,
8. ale jazyk, toto nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nik z ľudí nevládze skrotiť.
9. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi a ním preklíname ľudí, stvorených na Božiu podobu.
10. Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. Bratia moji, nemá to tak byť!
11. Vari z jedného prameňa tým istým otvorom vyviera sladká aj horká voda?
12. Bratia moji, môže azda figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže vydať sladkú vodu.
13. Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým správaním preukáže svoje skutky v múdrej skromnosti.
14. Ak však máte v srdci trpkú závisť a neznášanlivosť, nevychvaľujte sa a neluhajte proti pravde.
15. To nie je múdrosť prichádzajúca zhora, ale prízemná, telesná a diabolská.
16. Veď kde je závisť a neznášanlivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo.
17. No múdrosť, ktorá prichádza zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, ohľaduplná, ústretová, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, bez predsudkov a bez pokrytectva.
18. A ovocie spravodlivosti sa rozsieva v pokoji tým, čo šíria pokoj.