2. Lebo ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v nádhernom rúchu a vošiel by aj chudobný v biednom odeve,
3. a vy by ste so sympatiou pohliadli na toho, čo má nádherný odev, a povedali by ste: Ty sa posaď pekne sem!, zatiaľ čo chudobnému by ste povedali: Ty stoj tam alebo sadni si k mojej podnožke!,
4. vari ste týmto neurobili rozdiel medzi nimi a nestali ste sa zle usudzujúcimi sudcami?
5. Bratia moji milovaní, počúvajte: Azda Boh nevyvolil tých, čo sú podľa sveta chudobní, aby sa stali bohatými vo viere a dedičmi kráľovstva, prisľúbeného tým, čo ho milujú?
6. Avšak vy ste chudobného znevážili. Vari vás práve bohatí neutláčajú a nevláčia pred súdy?
7. Nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami?
8. Dobre robíte, ak uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba!
9. Ak však niekoho uprednostňujete, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z jeho prestúpenia.
10. Veď keby niekto zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.
11. Veď ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš!, povedal aj: Nezabiješ! A keď aj necudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon.
12. Hovorte a konajte tak ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody!
13. Bez milosrdenstva čaká súd na toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Milosrdenstvo však víťazí nad súdom.
14. Čo osoží, bratia moji, ak niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho môže taká viera spasiť?