1. Zo všetkého, o čom hovoríme, je hlavné toto: máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach
2. ako služobník svätyne a pravého stanu, ktorý postavil Pán, a nie človek.
3. Veď každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety, preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval.
4. Keby bol na zemi, nemohol by byť kňazom, pretože tu sú tí, čo prinášali dary podľa zákona.
5. No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako to bolo prikázané Mojžišovi, keď sa chystal zhotoviť stan: Hľaď — povedal mu —, aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.
6. Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo je ustanovená lepšími prisľúbeniami.
7. Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú.
8. Keď ich karhá, hovorí: Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu.
9. Nie takú zmluvu, ako som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Oni totiž nezotrvali pri mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán.
10. Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán. Svoje zákony vložím do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia. Budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.
11. A nikto už nebude poúčať svojho blížneho ani brat svojho brata slovami: Poznaj Pána!, lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho po najväčšieho,
12. pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si viac nespomeniem.
13. Keď povedal novú, vyhlásil prvú za zastaranú. Čo však zostarlo a je prežité, blíži sa k zániku.