1. Každý veľkňaz, vybraný spomedzi ľudí, býva ustanovený ako zástupca ľudí pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy,
2. pretože môže spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, keďže aj sám podlieha slabosti.
3. A preto musí prinášať obety tak za hriechy ľudí, ako aj za seba.
4. A túto hodnosť si nikto nemôže vziať sám, len ak ho povolá Boh ako Árona.
5. Veď ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale oslávil ho ten, čo mu povedal: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.
6. Ako inde hovorí: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.