1. Každý veľkňaz, vybraný spomedzi ľudí, býva ustanovený ako zástupca ľudí pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy,
2. pretože môže spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, keďže aj sám podlieha slabosti.
3. A preto musí prinášať obety tak za hriechy ľudí, ako aj za seba.