13. a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo.
14. Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána.
15. Dbajte o to, aby nikto nepremeškal Božiu milosť, aby nevyrástol nijaký koreň horkosti, čo by spôsobil zmätok a mnohých nakazil.
16. Nech nikto nie je nemravný ani bezbožný ako Ézav, ktorý za jediné jedlo predal svoje prvorodenstvo.
17. Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odmietnutý a už nenašiel možnosť nápravy, hoci ju s plačom hľadal.
18. Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, k temnote alebo búrke,
19. ani k hlasu poľnice a zvuku slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby im viac neznelo slovo.
20. Nemohli totiž zniesť príkaz: Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, nech je ukameňované.
21. A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: Som vyľakaný a trasiem sa.
22. No vy ste sa priblížili k vrchu Sionu a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k desaťtisícom anjelov, k veľkolepej slávnosti,
23. k zhromaždeniu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť,
24. k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, ku krvi očistenia, ktorá volá hlasnejšie než krv Ábela.
25. Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Veď ak neunikli tí, čo odmietali toho, čo oznamoval Božiu vôľu na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, čo hovorí z neba.
26. Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale ajnebom.
27. A toto „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné, lebo je stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné.
28. A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili.
29. Veď náš Boh je stravujúci oheň.