6. Je to ako s Abrahámom, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.
7. Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi.
8. Keďže sa v Písme predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, už Abrahám dostal prísľub: V tebe budú požehnané všetky národy.
9. Teda tí, čo sú z viery, dostávajú požehnanie s veriacim Abrahámom.
10. Ale všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe zákona, a neplní to.
11. Je zjavné, že pred Bohom nikto nie je ospravedlnený zo zákona, pretože spravodlivý bude žiť z viery.
12. Zákon však nie je z viery, ale kto plní prikázania, bude žiť z nich.
13. Kristus nás vykúpil z kliatby zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve,
14. aby v Kristovi Ježišovi prišlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha.
15. Bratia, po ľudsky hovorím: Veď potvrdený závet človeka nikto neruší, ani nik k nemu nič nepridáva.
16. Prísľuby boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: a potomkom, akoby šlo o mnohých, ale o jedného: a tvojmu potomkovi, a ním je Kristus.
17. Myslím to takto: Zmluvu, ktorú predtým potvrdil Boh, neruší zákon vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak prísľub zbavil platnosti.
18. Veď ak je dedičstvo zo zákona, tak nie je z prísľubu. No Abrahámovi ho daroval Boh cez prísľub.
19. Čo teda zákon? Bol pridaný z dôvodu previnení do čias, kým nepríde prisľúbený potomok; bol vyhlásený anjelmi a zverený ľudskému prostredníkovi.
20. Keď ide o jedného, netreba prostredníka. A Boh je jeden.
21. Je teda zákon proti Božím prísľubom? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, spravodlivosť by bola naozaj zo zákona.