14. aby v Kristovi Ježišovi prišlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha.
15. Bratia, po ľudsky hovorím: Veď potvrdený závet človeka nikto neruší, ani nik k nemu nič nepridáva.
16. Prísľuby boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: a potomkom, akoby šlo o mnohých, ale o jedného: a tvojmu potomkovi, a ním je Kristus.
17. Myslím to takto: Zmluvu, ktorú predtým potvrdil Boh, neruší zákon vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak prísľub zbavil platnosti.
18. Veď ak je dedičstvo zo zákona, tak nie je z prísľubu. No Abrahámovi ho daroval Boh cez prísľub.
19. Čo teda zákon? Bol pridaný z dôvodu previnení do čias, kým nepríde prisľúbený potomok; bol vyhlásený anjelmi a zverený ľudskému prostredníkovi.
20. Keď ide o jedného, netreba prostredníka. A Boh je jeden.
21. Je teda zákon proti Božím prísľubom? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, spravodlivosť by bola naozaj zo zákona.