11. Je zjavné, že pred Bohom nikto nie je ospravedlnený zo zákona, pretože spravodlivý bude žiť z viery.
12. Zákon však nie je z viery, ale kto plní prikázania, bude žiť z nich.
13. Kristus nás vykúpil z kliatby zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve,
14. aby v Kristovi Ježišovi prišlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha.
15. Bratia, po ľudsky hovorím: Veď potvrdený závet človeka nikto neruší, ani nik k nemu nič nepridáva.
16. Prísľuby boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: a potomkom, akoby šlo o mnohých, ale o jedného: a tvojmu potomkovi, a ním je Kristus.
17. Myslím to takto: Zmluvu, ktorú predtým potvrdil Boh, neruší zákon vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak prísľub zbavil platnosti.
18. Veď ak je dedičstvo zo zákona, tak nie je z prísľubu. No Abrahámovi ho daroval Boh cez prísľub.
19. Čo teda zákon? Bol pridaný z dôvodu previnení do čias, kým nepríde prisľúbený potomok; bol vyhlásený anjelmi a zverený ľudskému prostredníkovi.
20. Keď ide o jedného, netreba prostredníka. A Boh je jeden.
21. Je teda zákon proti Božím prísľubom? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, spravodlivosť by bola naozaj zo zákona.
22. Ale Písmo všetko uzavrelo pod hriech, aby sa prisľúbenie dostalo z viery v Ježiša Krista tým, ktorí veria.