1. Neskôr, po štrnástich rokoch, som sa s Barnabášom opäť vydal do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa.
2. Šiel som ta pohnutý zjavením a tým, čo sú v osobitnej vážnosti, som v súkromí predložil evanjelium, ktoré ohlasujem medzi pohanmi: či nebežím alebo či som nebežal nadarmo.
3. No ani môjho spoločníka Títa, hoci bol Grék, nenútili dať sa obrezať,
4. a to práve pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili.
5. Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.
6. Tí však, ktorých pokladajú za niečo — akí boli kedysi, to ma nezaujíma, Boh predsa nikomu nenadŕža — tí teda, ktorých pokladajú za niečo, mi nič ďalšie neuložili.
7. Ba naopak, keď videli, že mi je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných —
8. veď ten, ktorý dával Petrovi silu na apoštolskú prácu medzi obrezanými, dával silu aj mne medzi pohanmi —,
9. a keď spoznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, pokladaní za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na dôkaz dohody, že my pôjdeme k pohanom a oni k obrezaným.
10. Len aby sme pamätali na chudobných. To som sa aj usiloval robiť.
11. No keď prišiel Kéfas do Antiochie, postavil som sa osobne proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie.