1. Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, rukami nezhotovený večný dom v nebesiach.
2. Preto v tomto stane vzdycháme a túžime, aby sme boli zaodetí naším príbytkom z neba,
3. a hoci tamten bude z nás vzatý, nebudeme nahí.
4. Veď kým sme v tomto stane, vzdycháme pod ťarchou, a preto nechceme byť z neho zoblečení, ale priodiati tým nebeským, aby tak život pohltil to, čo je smrteľné.
5. Ten však, ktorý nás práve na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal Ducha ako závdavok.
6. Sme teda vždy plní dôvery, i keď vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána.
7. Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme.
8. Sme však plní dôvery a chceme radšej odísť z tela a bývať u Pána.
9. Preto či už sme doma a či mimo domu, usilujeme sa, aby sme sa mu páčili.
10. Všetci sa totiž musíme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, aby si každý odniesol odplatu podľa toho, čo vykonal, kým bol v tele — či dobré, alebo zlé.
11. Keďže poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí. Boh nás však pozná a dúfam, že i vy vo svojom svedomí nás poznáte.
12. Nechceme sa vám opäť odporúčať, ale dávame vám príležitosť chváliť sa nami, aby ste mali čo povedať tým, čo sa chvália vonkajším zdaním, a nie tým, čo je v srdci.