13. nie ako Mojžiš, ktorý si kládol na tvár závoj, aby synovia Izraela nezbadali koniec tej pominuteľnej žiary.
14. Ich myseľ však na tom otupela. Až do dnešného dňa totiž ostáva ten istý závoj pri čítaní Starej zmluvy, a nie je odhalený, pretože iba v Kristovi sa odstraňuje.
15. A tak až dodnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží na ich srdci závoj.
16. No keď sa hocikto obráti k Pánovi, závoj je odňatý.
17. Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.
18. Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch.