1. Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a vľúdnosť — ja, ktorý bývam pokorný, keď som osobne medzi vami, no keď som vzdialený, mám voči vám odvahu.
2. Prosím vás, aby som sa, keď prídem, nemusel správať trúfalo, na čo mám podľa svojho presvedčenia právo, a to voči tým, čo si myslia, že konáme iba podľa ľudských zámerov.
3. Veď hoci žijeme v tele, nevedieme boj podľa tela.
4. Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly
5. a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi,
6. a sme hotoví potrestať každú neposlušnosť, kým vaša poslušnosť nebude úplná.
7. Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech myslí zároveň aj na to, že ako on je Kristov, tak sme aj my.
8. Veď ak sa aj väčšmi budem chváliť mocou, ktorú nám dal Pán, aby som u vás staval a nie rúcal, nebudem zahanbený.
9. Nechcel by som však, aby sa zdalo, že vás chcem vystrašiť svojimi listami.
10. Hovorí sa, že moje listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá.
11. Kto tak hovorí, nech si uvedomí, že akí sme v listoch slovom, keď sme neprítomní, takí budeme aj v skutkoch, keď budeme prítomní.
12. My sa však neodvažujeme zaradiť sa medzi tých, či porovnávať sa s tými, čo odporúčajú samých seba; veď sú nerozumní, keď sa merajú podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou.