14. ako ste už sčasti pochopili, že sme vašou chválou, ako aj vy našou, v deň nášho Pána Ježiša.
15. V tejto dôvere som chcel prísť najprv k vám, aby ste mali druhý raz prejav mojej priazne,
16. a cez vás prejsť do Macedónska a z Macedónska sa znova vrátiť k vám, aby ste ma sprevádzali do Judska.
17. Bola to azda ľahkomyseľnosť, keď som to chcel? Alebo keď sa pre toto rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, aby moje „áno-áno“ znamenalo aj „nie-nie“?
18. Ako je však Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“!
19. Totiž Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme vám hlásali my — ja, Silván a Timotej — nebol „áno“ aj „nie“, ale v ňom sa uskutočnilo „áno“.
20. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľkokoľvek ich je, v ňom sú „áno“; a preto prostredníctvom neho znie aj „amen“, Bohu na slávu skrze nás.
21. Ten však, ktorý nás spolu s vami robí pevnými v Kristovi a pomazal nás, je Boh.
22. On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok.
23. Volám však Boha za svedka svojej duše, že len z ohľadu na vás som doteraz neprišiel do Korintu.
24. Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale chceme pomáhať vašej radosti — veď vo viere stojíte pevne.