18. Veru, na klzké miesto ich staviaša rozbíjaš ich na trosky.
19. Ako rýchlo vyjdú navnivoč!Miznú a hrôzou zahynú!
20. Ako sen mizne po prebudení, Pane.tak zavrhneš ich obraz,keď sa prebudíš.
21. Keď sa mi srdce rozhorčovaloa bodalo ma vo vnútri,
22. "hlúpy som bol a nevedomý;voči Tebe bol som ako zvieratá."
23. Ja som však stále s Tebou,držíš ma za pravicu.
24. Vedieš ma svojou radoua potom do slávy ma prijmeš.
25. Kohože mám na nebi?A keď som s Tebou,netúžim po zemi.
26. Aj keď mi hynie telo i srdce,Boh mi je skalou srdca navekya mojím údelom.