17. Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Ja som z úprimného srdca ochotne obetoval všetko toto, ba s radosťou som teraz videl, že i Tvoj ľud, tu prítomný, ochotne obetoval.
18. Hospodine, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, našich otcov, zachovaj to naveky ako vzor zmýšľania Tvojho ľudu a pripútaj si jeho srdce.
19. Daj môjmu synovi Šalamúnovi nenarušené srdce, aby mohol zachovávať Tvoje prikázania, svedectvá i ustanovenia a vykonať všetko na stavbu paláca, pre ktorú som vykonal prípravy.
20. Potom Dávid povedal celému zhromaždeniu: Dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu. Celé zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, sklonilo hlavy a klaňalo sa Hospodinovi a kráľovi.
21. Nato obetovali Hospodinovi zábitné obete a na druhý deň spaľované obete: tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc jahniat a príslušné úliatby, zábitné obete v hojnosti za celý Izrael.
22. V ten deň s veľkou radosťou jedli a pili pred Hospodinom a druhý raz urobili kráľom Šalamúna, syna Dávidovho. Pomazali ho Hospodinovi za knieža.
23. Tak zasadol Šalamún na trón Hospodinov ako kráľ namiesto Dávida, svojho otca, a mal úspech, takže ho poslúchal celý Izrael.
24. I všetci hodnostári, hrdinovia a synovia kráľa Dávida sa podriadili kráľovi Šalamúnovi.
25. Hospodin však urobil Šalamúna obzvlášť veľkým v očiach celého Izraela a dal mu kráľovskú dôstojnosť, akú nemal pred ním nijaký kráľ nad Izraelom.
26. Dávid, syn Izajov, kraľoval nad celým Izraelom.
27. V Izraeli vládol štyridsať rokov. V Chebróne vládol sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov.
28. Zomrel v peknej starobe, sýty vekom, bohatstvom a úctou. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Šalamún.
29. Počiatočné a posledné príbehy kráľa Dávida sú poznačené v Dejinách vidca Samuela, v Dejinách proroka Nátana a v Dejinách vidca Gáda
30. a celá jeho kráľovská vláda, jeho moc a udalosti, ktoré postihli jeho, Izrael a všetky pozemské kráľovstvá.