15. Lebo sme pred Tebou cudzincami a usadlíkmi ako všetci naši otcovia. Naše dni na zemi sú ako tieň a bez nádeje.
16. Hospodine, Bože náš, všetka táto hojnosť, ktorú sme pripravili, aby sme postavili dom Tvojmu svätému menu, je z Tvojej ruky a Tvoje je všetko.
17. Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Ja som z úprimného srdca ochotne obetoval všetko toto, ba s radosťou som teraz videl, že i Tvoj ľud, tu prítomný, ochotne obetoval.
18. Hospodine, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, našich otcov, zachovaj to naveky ako vzor zmýšľania Tvojho ľudu a pripútaj si jeho srdce.
19. Daj môjmu synovi Šalamúnovi nenarušené srdce, aby mohol zachovávať Tvoje prikázania, svedectvá i ustanovenia a vykonať všetko na stavbu paláca, pre ktorú som vykonal prípravy.
20. Potom Dávid povedal celému zhromaždeniu: Dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu. Celé zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, sklonilo hlavy a klaňalo sa Hospodinovi a kráľovi.
21. Nato obetovali Hospodinovi zábitné obete a na druhý deň spaľované obete: tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc jahniat a príslušné úliatby, zábitné obete v hojnosti za celý Izrael.
22. V ten deň s veľkou radosťou jedli a pili pred Hospodinom a druhý raz urobili kráľom Šalamúna, syna Dávidovho. Pomazali ho Hospodinovi za knieža.
23. Tak zasadol Šalamún na trón Hospodinov ako kráľ namiesto Dávida, svojho otca, a mal úspech, takže ho poslúchal celý Izrael.