16. Keď Dávid pozdvihol oči, videl anjela Hospodinovho stáť medzi zemou a nebom s vytaseným mečom v ruke, smerujúcim na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odetí vrecovinou, na tvár.
17. Dávid povedal Bohu: Ja som nariadil spočítať ľud. Zhrešil som a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodine, Bože môj, nech Tvoja ruka úderom zhubne zasiahne mňa a dom môjho otca, ale nie Tvoj ľud.
18. Vtedy anjel Hospodinov prikázal Gádovi povedať Dávidovi, aby šiel a postavil oltár Hospodinovi na humne Jebúsejca Ornána.
19. Dávid šiel na výzvu Gádovu, ktorú povedal v mene Hospodinovom.
20. Keď sa Ornán obrátil, uvidel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu.
21. Dávid podišiel až k Ornánovi. Keď sa Ornán obzrel a videl Dávida, vyšiel z humna a klaňal sa mu tvárou k zemi.
22. Tu Dávid povedal Ornánovi: Daj mi tú holohumnicu, aby som na nej postavil oltár Hospodinovi. Daj mi ju za peniaze v plnej hodnote, potom odstúpi záhuba od ľudu.
23. "Nato povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si; nech môj pán, kráľ, urobí, čo sa mu páči. Ajhľa, dávam i dobytok na spaľované obete, cepy na palivo i pšenicu na pokrmovú obeť; všetko dám."
24. Ale kráľ Dávid povedal Ornánovi: Nie! Odkúpim to iba za plnú hodnotu. Nevezmem predsa to, čo je tvoje, pre Hospodina, ani neprinesiem spaľovanú obeť, ktorá je zadarmo.