3. Ešte tej noci sa Boh prihovoril Nátanovi:
4. Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Nie, ty mi nepostavíš dom na prebývanie!
5. Lebo odo dňa, keď som vyviedol Izrael, až dodnes, nebýval som v dome, ale prechádzal som zo stanu do stanu, z príbytku do príbytku.
6. Keď som tak prechodil po celom Izraeli, či som povedal slovíčko niektorému zo sudcov Izraela, ktorým som prikázal pásť môj ľud: Prečo mi nepostavíte cédrový dom?
7. Teraz však takto povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin mocností: Ja som ťa vzal z pastvy od oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom.
8. Bol som s tebou, kamkoľvek si šiel, vykynožil som všetkých tvojich nepriateľov spred teba. Dám ti také meno, aké majú len najväčší na zemi.
9. Obstarám i miesto pre svoj izraelský ľud a usadím ho. Bude bývať na ňom, nemusí sa viac znepokojovať. Nebudú ho už viac ani nešľachetníci utláčať ako predtým a
10. za čias, keď som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov, urobím ťa veľkým a Hospodin ti postaví dom.
11. Keď sa naplnia tvoje dni, aby si odišiel k otcom, postavím po tebe potomka spomedzi tvojich synov a upevním jeho kráľovstvo.
12. On mi postaví dom, ja upevním jeho trón naveky.
13. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Milosť mu však neodnímem, ako som odňal tvojmu predchodcovi,
14. ale postavím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve až naveky.
15. Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia.
16. Kráľ Dávid vošiel, posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Hospodine Bože, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?
17. Bolo to však málo v Tvojich očiach, Bože, nuž dal si zasľúbenie o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa, Hospodine Bože, ako na dôležitého človeka, ktorý rastie na význame.
18. Čo má ešte hovoriť Dávid s Tebou? Sám poznáš svojho služobníka.
19. Hospodine, kvôli svojmu služobníkovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec, aby si oznámil všetky veľké udalosti.
20. Nieto Tebe podobného, Hospodine, a nieto Boha okrem Teba po všetkom tom, čo sme na vlastné uši počuli.