22. Určil si izraelský ľud za svoj ľud naveky, a sám si sa stal, Hospodine, ich Bohom.
23. Nuž teda, Hospodine, nech bude pravdivým slovo, ktoré si vyriekol o svojom sluhovi a jeho dome. Urob, ako si zasľúbil,
24. aby sa Tvoje meno dokázalo platným a veľkým až naveky, aby povedali: Hospodin mocností, izraelský Boh, je Bohom Izraela! A dom Dávida, Tvojho služobníka, bude pevný pred Tebou.
25. Lebo Ty, Bože môj, vyjavil si svojmu sluhovi, že mu postavíš dom. Preto sa Tvoj sluha odhodlal modliť sa pred Tebou.