14. ale postavím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve až naveky.
15. Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia.
16. Kráľ Dávid vošiel, posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Hospodine Bože, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?
17. Bolo to však málo v Tvojich očiach, Bože, nuž dal si zasľúbenie o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa, Hospodine Bože, ako na dôležitého človeka, ktorý rastie na význame.
18. Čo má ešte hovoriť Dávid s Tebou? Sám poznáš svojho služobníka.
19. Hospodine, kvôli svojmu služobníkovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec, aby si oznámil všetky veľké udalosti.
20. Nieto Tebe podobného, Hospodine, a nieto Boha okrem Teba po všetkom tom, čo sme na vlastné uši počuli.
21. Kto je taký ako Tvoj ľud Izrael, jediný národ na zemi, pre ktorý Boh šiel, aby si vykúpil ľud a aby si získal meno veľkými a hroznými skutkami, keď si zapudil národy spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta.
22. Určil si izraelský ľud za svoj ľud naveky, a sám si sa stal, Hospodine, ich Bohom.
23. Nuž teda, Hospodine, nech bude pravdivým slovo, ktoré si vyriekol o svojom sluhovi a jeho dome. Urob, ako si zasľúbil,
24. aby sa Tvoje meno dokázalo platným a veľkým až naveky, aby povedali: Hospodin mocností, izraelský Boh, je Bohom Izraela! A dom Dávida, Tvojho služobníka, bude pevný pred Tebou.
25. Lebo Ty, Bože môj, vyjavil si svojmu sluhovi, že mu postavíš dom. Preto sa Tvoj sluha odhodlal modliť sa pred Tebou.