26. Nato izraelský kráľ povedal: Chyť Míchu a odveď ho späť k Amótovi, veliteľovi mesta, a Jóášovi, kráľovmu synovi.
27. Povedz: Toto rozkazuje kráľ: Uvrhnite tohto do väzenia, nech je o chlebe a vode, kým neprídem v pokoji.
28. Mícha sa ozval: Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, neprehovoril ku mne Hospodin. A dodal: Počujte to všetky národy!
29. Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát vytiahli proti Rámót-Gileádu.
30. Izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Ja sa preoblečiem a pôjdem do boja, ale ty si obleč svoje šaty. Izraelský kráľ sa teda preobliekol a šiel do boja.
31. Sýrsky kráľ rozkázal tridsiatim dvom veliteľom vojnových vozov: Nebojujte ani proti malému ani proti veľkému, ale proti samému izraelskému kráľovi.
32. Keď velitelia vojnových vozov zbadali Jóšáfáta, povedali si: To je izraelský kráľ - a obrátili sa do boja proti nemu. Jóšáfát vykríkol o pomoc.
33. No len čo velitelia vojnových vozov spozorovali, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho.
34. Vtedy istý muž natiahol nevdojak luk a zasiahol medzi spony pancierov izraelského kráľa. Ten rozkázal svojmu vozatajovi: Vyvez ma z tábora, lebo som ranený.
35. Keďže sa boj v ten deň stále stupňoval, zostal kráľ vo voze oproti Sýrčanom. Večer však zomrel. Krv z rany vytiekla na dno voza.
36. Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny!
37. Tak zomrel kráľ. Keď prišli do Samárie, pochovali v nej kráľa.